Parvoviróza
Parvoviróza je vírusové ochorenie, ktoré postihuje hlavne nevakcinované šteňatá, ale výnimkou nie sú ani dospelé psy. Toto vysoko infekčné ochorenie je spôsobené psím parvovírusom (CPV-2), ktorý napáda rýchlo sa deliace bunky tela, ako sú bunky tenkého čreva a kostnej drene. Poškodením sliznice tenkého čreva dochádza ku krvavým hnačkám a zvracaniu, čo patrí ku najvýznamnejším príznakom ochorenia. Vírus môže napadnúť aj srdcový sval. V takom prípade dochádza ku rýchlemu úhynu psíka.
Ako sa psík nakazí?
Parvovírus je veľmi odolný a vo vonkajšom prostredí dokáže prežiť mesiace až roky. Hlavným zdrojom ochorenia sú infikované psy, ktoré vírus vylučujú trusom. Psík sa nakazí priamym kontaktom s nakazeným psom a jeho trusom alebo nepriamo infikovanými predmetmi, ako sú misky, hračky. Prenos je možný aj na podrážkach topánok a oblečení majiteľov, ktorí boli v kontakte s chorým psom alebo sa pohybovali v infekčnom prostredí.
Aké sú príznaky?
Ochorenie má rýchly priebeh a ak nie je včas zahájená terapia, môže končiť úhynom psíka. Medzi prvé príznaky patrí strata chuti do jedla, odmietanie vody, bolesť brucha, apatia, silné zvracanie a výrazne zapáchajúca hnačka, ktorá neskôr môže mať prímes krvi. Psík stráca tekutiny, je dehydrovaný, slabne, zvyšuje sa telesná teplota, v najhoršom prípade dochádza k úhynu.
Ako sa ochorenie diagnostikuje?
Diagnostika je založená na anamnéze (mladý psík, bez vakcinácie alebo neukončenej vakcinačnej schémy), klinických príznakoch (nechutenstvo, zvracanie, hnačka) a vykonaní rýchlotestu výterom z rekta, ktorý odhalí pôvodcu ochorenia za pár minút.
Aká je terapia?
Keďže priebeh ochorenia môže byť veľmi rýchly, jeho včasné odhalenie a následná terapia sú nesmierne dôležité. Základom je symptomatická terapia, ktorá rieši príznaky vyskytujúce sa pri tomto ochorení. Zvracaním a hnačkou stráca organizmus veľa tekutín a živín, preto je potrebné ich doplniť infúziou. Infúzna terapia pokračuje, až kým psík nezačne sám jesť a piť. Okrem toho sú potrebné antibiotiká, ktoré zabránia vzniku sekundárnych infekcií a ďalšia podporná terapia. Pri tomto ochorení sa využíva aj navodenie pasívnej imunity podaním hyperimúnneho séra, ktoré obsahuje protilátky, voči tomuto ochoreniu.
Aká je prevencia?
Najviac ohrozenými sú šteňatá. Imunita šteniat je zabezpečená v prvých týždňoch života materskými protilátkami od vakcinovanej matky. V prípade, že šteňa tieto protilátky nezíska od svojej matky a jeho imunita je oslabená, riziko vzniku ochorenia sa zvyšuje. Z toho dôvodu je najlepšou prevenciou vakcinácia, ktorá sa začína už vo veku 6 týždňov života šteňaťa a pokračuje v 9. a 12. týždni. Dôležitá je tiež každoročná revakcinácia, ktorá zabezpečí dostatok protilátok voči tomuto ochoreniu. Kým nie je ukončená vakcinačná schéma, je potrebné vyhýbať sa miestam s vysokou koncentráciou psov (parky, venčoviská, cvičiská) a zabrániť kontaktu s trusom iných psov.
Pozitívny test
Infúzna terapia
